piatok, 23. septembra 2016

Opäť háčkované

Opäť háčkované náhrdelníky...
Nová kolekcia veru nedala na seba dlho čakať a ja som zhotovila túto štvoricu náhrdelníkov. Sú troška inakšie ako tie predtým. Sú viac vyšperkované. Materiál, priadzu i  kryštáliky, to je všetko čo sa mi doma dlho povaľovalo a už sa pýtali, aby z nich niečo pekné vzniklo. Hoci zo začiatku som sa trápila s nimi a nedarilo sa mi, no nakoniec som si sama vymyslela takýto model. Veď to poznáte, každý si volíme cestu menšieho odporu, keď sa dám už dlhšie nedarí. Musím túto moju vzorku ešte vylepšiť, lebo má svoje muchy, napriek tomu som sa rozhodla tieto náhrdelníky aj tak vypustiť na svetlo Božie. Snáď sa Vám páčia a budem rada ak sa so mnou podelíte o Váš názor. 

Krásnu jeseň! :)
S pozdravom Zuy


štvrtok, 22. septembra 2016

Prasátko

Ďalšia hračka do háčkovaného sveta. Chcela som kozičku, čo som videla tu na pintereste. Ale akosi som sa na ňu nemohla odhodlať. Ale raz určite. Možno...  Blížil sa termín priateľových menín a ja som zisťovala čo by ho tak potešilo. Už na Vianoce odo mňa dostal prasiatkovské papuče, ktoré som uverejnila v tomto článku Prasiatka. A tak som mu vymyslela takéto guľaté prasiatko. Háčkovala som do kruhu, priberala očká a potom uberala. Dorobila rypák, uši, chvost a šticu. Prilepila oči, prišila ratičky a darček je na svete. Jeho výroba nebola náročná a ani na čas. Pre zručnejších je jeho výroba otázka jedného dňa. Nuž som zvedavá čo naň povie a či sa mu bude páčiť. :)

Celkom ma baví robiť takéto zvieratká a dostala som aj nápad na ľadového medveďa. No ale keďže vlna, ktorú na to chcem je aj drahá a ťažko dostupná, tak musím vymyslieť lacnejšiu alternatívu.Ale zatiaľ budem trénovať na obyčajnej priadzi a zvieratiek je mnoho, tak ani inšpirácia nebude chýbať. :)



streda, 21. septembra 2016

Hrejivé čelenky

Už je to tu. Už duje studený vietor a oblaky sú na pohľad ťažké akoby boli plné vody. A už to visí na vlásku, že bude asi pršať. Jeseň má svoju krásnú a farebnú stránku, ale keď sa prevali babie leto, tak už nastupuje tá ponurejšia časť jesene. A tá už nastolila svoju vládu, preto nie je naškodu sa na takýto čas pripraviť. Ja som zo zvyškov vlny, ktoré už nemali svoje využitie nikde inde použila na takéto hrejivé čelenky. Pre toho, komu nevyhovujú čiapky, alebo skrátka si myslí, že ešte na takú čiapku nie je zima, tak pre neho je stvorená takáto čelenka. Určite budú i v ďalších farbách u mňa na Sashe. :) 

sobota, 3. septembra 2016

Jesenný venček

Na kreatívnych časopisoch mám rada to, že sa držia aktuálnej tematiky ročného obdobia. A tie jesenné som si zvlášť obľúbila. Je to také tešenie sa na jesenné obdobie. Ja mám rada každé, ale vždy to tak inak cítim, keď má prísť jeseň. Možno v polke októbra budem čakať sneh a Vianoce, lebo ja som už raz taká. Ale jesenná príroda je plná zafarbených listov a plodov, ktoré je možne všelijak využiť. Z jednej prechádzky nazbierate dostatok prírodných dekorácií. Ja som sa inšpirovala jesenným číslom časopisu Dekor. Kombinovali v ňom šípky, strieborný smrek a mak. Ja som makovice nezohnala, ale doplnila som ich plodmi bršlenu, ktorý má cukríkové plody. Ale pozor, sú na konzumáciu jedovaté! Potom som našla metlinu sumacha pálkového a nazbierala pár šípok. Venček som robila z novinového papiera. Pletenie je náročnejšie, ale po pár hodinách skúšania som na to ako tak prišla. Natrela som ho bielou akrylovou farbou a pripevnila dekorácie. Trošku mám dopichané ruky, ale šípky krásne kontrastujú so smrekom pichľavým. Tak mi to stálo za to. Aj keď plody časom uschnú, tak im to neuberie od krásy, práve naopak. Ale som ich postriekala sprejom na vlasy, aby aspoň čo to vydržali. Ak si netrúfate na pletenie venčeka ako som to robila ja, tak môžete použiť venček z prútia alebo zo slamy, ktorý kúpite v kvetinárstve. Vhodný by mohol byť aj z polystyrénu alebo z piaforu namočeného do vody a predĺžite živým rastlinkám životnosť. Tak sa hor do prírody a potom do príjemného a oddychového tvorenia. :) 

štvrtok, 1. septembra 2016

Čachtická pani /Jožo Nižnánsky


Príbeh starý už vyše 400 rokov a stále nevieme presne aké udalosti sa odohrávali pod Čachtickým hradom. Nuž stále prejde mráz po chrbte pri spomienke na Alžbetu Báthoryovú.  Či to boli len reči neprajníkov, alebo okliesnené polopravdy, alebo mnoho hrôzostrašnejšieho sa za múrmi kaštieľa, či v podzemných chodbách hradu, sa len odohrávali. Ale Čachtická pani Joža Nižnánskeho je debutový historický román, ktorý sa podopieral o skutočné historické udalosti, o nájdených zápisoch z farských kroník a výpovediach sluhov pri súde. Samozrejme ako každý románopisec povolil uzdu fantázii a vytvoril napínavý príbeh pretkávané s ľúbostnými zápletkami. Príbeh bol dotvorený vymyslenými postavami, ktoré mali dotvárať život v 17. storočí obyčajného ľudu.
 
Príbeh sa začína návratom uvedomelého mládenca Jána Kalinu na faru k evanjelickému farárovi Jánovi Ponicenusu-Ponickému, ktorý reptal nad rečami poddaných na skutky Čachtickej panej. Ján Kalina bol obľúbencom muža Báthoryčiky, Františka Nádasyho, ktorý mu umožnil študovať. Preto tento statný mládenec, do ktorého sa aj vy zamilujete, by mal byť pokorný pred neohrozenou Alžberou Báthoryčkou. Avšak sužujú ho muky, že jeho sestra Magduľa Kalinová zmizla a chce pomstiť jej smrť, lebo bol presvedčený, že umrela v rukách krvilačnej čachtickej beštie. Okrem toho jeho matka trpela na panskom, kde ju nútili tvrdo pracovať a nebrali do úvahy jej vysoký vek a slabosť. Za jeho matku chodila na panské dievčina so susedstva, ktorá bývala v susedstve a o úbohú ženu sa starala. Bola to Mariša Šútovská, dcéra chudobných roľníkov. Na Kalinu bola vypísaná odmena, preto musel byť opatrný, aby sliedivý pes Ficko, jeden najvernejších sluhov Báthoričky, ho nelapil. Stalo sa to ten osudný večer, keď šiel Kalina sa svojou matkou a cez oblok videl, že nie je sama. Spoločnosť hej robila driečna dievčina s plavými vlasmi. Bola to Mariška Šútovská, ktorú sprvoti nespoznal ale pamätal si ju z detstva len ako malé dievčatko, s ktorou sa hrával. Tu začala ich láska. Návrat syna a vzplanutie lásky netrvalo dlho a prerušil to hrbatý Ficko s pandúrskou háveďou. Kalinove zlapanie prerušil zásah zbojníckej družiny, ktorej velil vysoký, železnej postavy, Andrej Drozd. Ficko utrpel potupnú porážku a pre udalosti toho večera dostal ešte potupnejší trest od svojej panej. Tohto večera sa Ján Kalina pridal k zbojníkom, ktorý odhodlane chceli potrestať skutky Báthoričky, pomstiť umučené dievčatá a zistiť, čo spravila s jeho sestrou Magdulou. Tej noci farár Ján Ponicenus Ponický začal mať podozrenia, že za múrmi kaštieľa sa odohráva niečo hrozné. Umučené dievča ušlo z rúk diabla a obnažená a s vytrhnutými lícami posledný krát vydýchla na prahu fary. Utekala pred služkami Báthoryčky, ktoré chceli zahladiť stopy. Prv než umrela stihla odpovedať, kto hej túto ohavnosť spôsobil. Sled udalostí sa rozbehol, začali vyplavovať na povrch ďalšie ohavnosti, dokonca sa našli dôkazy, ktoré u Čachtičanov zapaľovalo pobúrenie proti krutej panej. Báthoryčka sa vyhovárala aj pred ostatným panstvom, že sú to reči nenávistných ľudí, ale čoraz viac sa nachádzali svedkovia, že ohavné zločiny vykonávala aj mimo Čachtíc. Tak si aj šľachta pošuškávala o jej krvavých chúťkach. Až sa to nakoniec dostalo kráľovi a na prešetrenie to bolo podložené palatínovi Jurajovi Thurzovi, ktorého viazal sľub Františka Nadásyho, že bude ochraňovať jeho rodinu.

Ján Kalina so svojou milou Mariškou Šútovskou

streda, 24. augusta 2016

Pŕhľava a skorocel

Pŕhľava a skorocel. Toto sú hlavný hrdinovia tohto článku a s ktorými som pomáhala svojej pleti celý mesiac. Po bazovej pleťovej vode a pleťovej vode z ruže divej Vám chcem predstaviť túto dvojicu. Pŕhľava mi pomáhala v podobe čaju a skorocel v podobe pleťovej vody. 

V predchádzajúcom článku Domáce pleťové vody sme sa presvedčili o ich sile a účinnosti. No je škoda, že sa dajú vyrábať len sezónne, pretože baza aj ruža odkvitla a dlhšie skladovanie nie je možné, keďže sa snažím o 100% prírodný produkt. Napriek tomu je kopec byliniek a iných darov prírody, ktoré môžeme použiť a môžeme byť nášmu Pánu Bohu za ne vďačné. Pŕhľavu nájdete azda všade. Keby nemala toľko liečivých vlastností, tak by ľudia túto burinu už dávno zniesli zo sveta. Skorocel je trošku nenápadnejší, ale tiež ho nájdete pri každej vašej ceste prírodou. Ich zber môžete realizovať ešte aj teraz. Pŕhľavu môžeme zbierať od mája do septembra, skorocel od mája do konca augusta. 


nedeľa, 14. augusta 2016

Cez ten šíri kraj

Cez ten šíri kraj, krížom-krážom po našom Slovensku. 
Aj toto leto sme spoznávali kúsky nášho bohatstva na rodnej hrudi. Tentokrát sú niektoré fotografie staršie. Spoznáte to podľa rozkvitnutých jabloní, iné sú zas celkom čerstvé. Ani neviem čo by som vám o tom napísala viac. Možno len jednotlivo, pár viet, k nejakej fotografii. Ani som neuvažovala, že ich zverejním, ale dávnejšie pridala Mony svoj fotografický článok Potulky prírodou, kde sa naozaj vyšvihla krásnymi fotografiami. A to bol popud, že sa vrátim k tejto mojej záľube a pridám pár aj mojich. Je to taký výber čo sa mi hromadilo v počítači. Snáď vašim očiam aspoň trošku ulahodia. 


štvrtok, 11. augusta 2016

Háčkovaný vak

Mne sa tie malé a pracné ruksaky veľmi páčia. Celkovo sa vracajú do módy a našla som pár pinobrázkov, ktoré ma inšpirovali na výrobu toho vlastného. Samozrejme pripájam pár linkov na pintereste a to TU, TU, ešte TU a TU aby ste sa mohli tiež nadchnúť  pre ne tak ako ja. :) Čo sa týka výroby, nepovedala by som že náročné.. základné prvky háčkovania a idete do takej veľkosti ako vám to vyhovuje. Len po časovej stránke je výroba náročná. Zvolila som krátke stĺpiky aby pletenina bola pevná a nevytrácala z neho drobné predmety. Pre dizajn, ale pre spevnenie dna som to prešila látkou. Látku som použila zo starej košele, ktorá bola riadne príjemná na dotyk a imitovala brúsenú kožu. A takáto hnedá látka bielu oživila. Chcela som tomu dať aj taký vintage nádych, tak som použila jednoduchú háčkovanú krajku. A tak osm sa pár dní zabávala. .a veru bolel ma i krk aj pravá ruka. Postupne už viac začínam šiť na stroji, tak získavam nové skúsenosti. 

sobota, 6. augusta 2016

Nová kolekcia

Pred nedávnom som dokončila prvú háčkovanú kolekciu piatich háčkovaných náhrdelníkov, no ani nie po mesiaci už pridávam do sveta novú. Z predošlej si už jeden náhrdelník našiel dokonca aj novú majiteľku. O háčkovaných náhrdelníkov som sa rozpísala v prvom článku  prečo ich nosiť a to v článku 10 dôvodov prečo nosiť háčkované náhrdelníky. Dnes som sa presvedčila, že ich výroba nie je až taká náročná ako ich odfotografovať tak, aby pekne vynikli. Najkrajšie vyniknú na pekných šatách,  teda na niekom. Ale samu seba fotiť je dosť krkolomné, hoci spustíte samospúšť, tak aj tak za tých 10 sekúnd sa stihnete tak akurát blbo zatváriť. Preto potrebujem pomocníka na fotografovanie, alebo dáky model. Kedže som ich chcela Vám ukázať, tak napokon som to vymyslela takto. Avšak na Sashe som ich musela odfotiť aj na sebe, aby potenciálne zákazníčky videli ako vyzerajú, keď sú nosené. Predsa sa niekedy stane, že vec vyzerá pekne, ale už ako nosená už tak dobre moc nevyznieva, alebo odstáva a pod. Chcem byť fér a ak to niekomu nevyhovuje, alebo sa nepáči tak mu to chcem ukázať skôr, ako keby mal kúpu ľutovať a mať trampoty s reklamáciou. 

piatok, 5. augusta 2016

Z našich lesov

Veru už dávno som nepridala niečo z mojich kresieb. No prednedávnom som robila jednu informačnú tabuľu o chránenej oblasti v našom revíri a pripojila som pár mojich ilustrácií. Nieže by som sa prestala kresleniu venovať, len akosi som sa teraz zamerala na to háčkovanie a na iné nebol už čas. No vďaka tomuto som oprášila pastelky a pustila som sa o troch pokladov našich liptovských lesov. Prvým ním je salamandra škvrnitá, ktorú som maľovala akvarelovými farbami. Druhou pýchou je tesár čierny, ktorý som maľovala kombinovane. Aj akvarelom, aj pastelom ba aj perokresbou. Posledným pokladom, ktorý som kreslila pastelom je plch lesný. Po tak dlhej pauze od kreslenia mám dobrý pocit, že som ťahy z ruky nestratila a verím, že s kreslením to bude ako z bicyklovaním. Že to nikdy nezabudnem. Tak verím, že po dlhej dobre budú tieto kresby aj Vám príjemným osviežením. :)